Zabíjačkové jedlá

Popis

Ešte začiatkom 21. storočia sa skoro v každej domácnosti robila zabíjačka. Ak sa prasa nechovalo doma,  kúpili si  hotové a spracovali tradičným spôsobom.

V minulosti sa robili údené klobásy, údená slanina, mäso sa údilo, „šajt“( tlačenka) sa tiež zaúdila a v studenej komore vydržala dosť dlho v zime. Neskôr sa začali robiť „húrke z lohadzi“. Na zabíjačke sa robili : „modzge, krú, pečenka, obáraná slanina, varenô mäso, kislá poľiovka“.

V 70 rokoch 20. storočia sa začali robiť „pečenkovie pašťieke“.

Dnes sa mäso údi málo, poporcované, posáčkované a potriedené podľa tuku sa uskladňuje v mrazničke, zavára do pohárov a mäsových konzerv.

Klobása sa stále údi, ale sa aj odkladá do mrazničky  na pečenie. Tlačenka sa údi, alebo plní do špeciálnych sáčkov a mrazí. Slanina sa väčšinou údi, ale sa aj obára a popaprikový s cesnakom a mrazí. Z polievok sa stále varí na večeru kyslá mlieková polievka a na obed vo väčšine domácností zabíjačková kapusta. Húrka sa robí ryžová, sú v nej pomleté niektoré vnútornosti prasaťa a preto sa počíta na jedno prasa asi 4 kg ryže, aby neboli veľmi mastné ani chudobné.

V minulosti sa údili zadné nohy, boli to najväčšie kusy, ktoré sa potom varili na Veľkú noc. Teraz sa viac robia domáce šunky – mäso sa dá na pár dní do nálevu, zroluje sa, dá sa do špeciálnej sieťky a zaúdi. Odloží sa do mrazničky a na Veľkú noc sa uvarí na šunku.

Za najväčšiu pochúťku na zabíjačke sa považuje mozoček. Miestny názov „modzge“

Bravčový tuk sa zvykne vytápať na masť a jeho miestny názov je „mas“. Uskladňuje sa v smaltovaných 5 až 25 l „kandliach“, vo vedrách, 3 l sklenených pohároch, atď. Škvarky sa pridávajú do „škvarkových maťerákov“, robia sa tiež pomazánky, škvarkové paštéty, prípadne sa jedia aj samé alebo s „húrkou“.