Popis
Chotárne senníky sú, alebo boli súčasťou tradičnej kultúrnej krajiny stredného Slovenska. Hoci jadro ich výskytu bolo skôr v oblasti severného Podpoľania, tento typ stavby je známy aj v Honte. Pod názvom štalička sa ešte v 2. polovici 20. storočia nachádzali aj v chotári Hrušova.
Štaličky, ako senníky nachádzajúce sa v chotári obce mimo dvorov lazníckych usadlostí existovali koncom 20. storočia v Hrušove minimálne ešte v 2 prípadoch. Prvým bol objekt v chotárnej časti Lúčka, zachytený ešte na leteckej snímke z roku 1991, druhým bola štalička nad dedinou, západne od rómskej osady Kopanička, po ktorej dodnes ostal lokálny chotárny názov Pri štalički. Funkčné využitie tejto stavby sa podarilo vypátrať a stojí za bližšie oboznámenie.
Objekt patril k objektu tzv. Bykárne, už neexistujúcej stavby v centre obce. Tu sa chovali obecné býky, slúžiace na pripúšťanie dobytka hrušovským roľníkom. Bykáreň pozostávala z maštale pre býky, ohrady na pripúšťanie a obytnej časti, bytu pre bykára. Toto bol miestny občan, bezzemok, ktorý vo funkcii obecného sluhu či zamestnanca vykonával každodennú starostlivosť o býky, realizoval pripúšťanie kráv, a viedol o tom potrebnú evidenciu. Pretože objekt bykárne sa nachádzal v centre obce a nemal potrebné kapacity na uloženie krmiva pre niekoľko býkov na celý rok, bolo seno pre ne uložené v štalički nad dedinou. Seno bolo kosené a sušené v rámci obcou organizovaných brigád na niekoľkých obecných pozemkoch, nazývaných dedinské lúky. Seno nakosené a vysušené na dedinských lúkach bolo zvezené do štaličky. Odtiaľ si už seno do bykárne vozil na ručnom vozíku bykár sám podľa potreby.
Bykáreň fungovala do 60. rokov 20. storočia, potom až do združstevnenia boli obecné býky rozmiestnené priamo po lazoch, v roľníckych domácnostiach. Bykáreň aj so štaličkou v nasledujúcom období zanikla.
Samotný vzhľad a konštrukcia týchto stavieb však ostáva neznáma. Nezachovala sa, alebo aspoň doteraz nie je známa nijaká fotografia týchto objektov, od pamätníkov sú informácie len na úrovni, že išlo o drobné zrubové stavby, pôvodne so slamenou strechou. Na rekonštrukciu tohto objektu, ktorá je aspoň podľa možností správna a odborne obhájiteľná, bolo potrebné použiť aj iné metódy. Úlohu zjednodušoval fakt, že ide o jednoduchú, čisto účelnú hospodársku stavbu, pri ktorej nemožno očakávať zložité konštrukčné riešenia, ani výraznú regionálnu variabilitu. Návrh stavby a samotná realizácia sú aj ukážkou metód práce experimentálnej etnológie.
Názov chotárnych senníkov bol vždy odvodený od názvu stodoly. V Podpoľaní, kde sa pre celú stodolu, prípadne aspoň pre jej skladovaciu, zrubovú časť (prístodolok) používal výraz štál, sa tento preniesol aj pre konštrukčne zhodný chotárny senník. V južnej časti územia (Slatinské Lazy) je zaznamenaný aj zdrobnelý výraz štálik, zdôrazňujúci menšie rozmery chotárneho senníka oproti štálu ako prístodolku v stodole. Rovnaký princíp tvorby názvu je použitý pri štaličke v Hrušove, kde sa pri starých, viacpriestorových stodolách používal na skladovaciu, zrubovú časť objektu výraz štala. Takáto tvorba označenia dokladá, že chotárny senník bol funkčným aj konštrukčným ekvivalentom prístodolku, eventuálne celej stodoly v rámci dvora usadlosti. Prípadné zdrobnelé označenie len zdôrazňuje menšie rozmery, alebo aj menšiu dôležitosť objektu v rámci hospodárstva usadlosti.
Drevená zrubová stodola je objekt, ktorý sa v Hrušove do súčasnosti tiež nezachoval, k tomuto objektu je však zachovaný aspoň fotografický, či iný ikonografický materiál, navyše sú k dispozícii síce vzácne, no dodnes v teréne zachované doklady z iných obcí Hontu. Na ich základe, s pomocou analógie z regiónu Podpoľania, kde máme dostatok zdokumentovaných ako chotárnych senníkov, tak zrubových stodôl, môžeme konštrukciu hontianskej, eventuálne priamo hrušovskej stodoly zredukovať na objekt štaličky. V princípe ide o to, že z pôvodnej viacpriestorovej stodoly ostal len samotný zrub štale, prístupný stodolovým oblokom v čelnej stene. Tento je chránený pred šikmo dopadajúcim dažďom predsunutou strechou. Táto je pred priečelie stavby predsunutá buď len o niekoľko desiatok centimetrov, alebo až o niekoľko metrov, v tom prípade je podopretá stĺpmi, priestor pod ňou môže slúžiť ako ďalší odkladací priestor (napríklad na odstavenie voza). V realizácii sa zatiaľ so stĺpovou predsieňou neráta, bude ju však možné v budúcnosti pripojiť. Oproti pôvodnému návrhu však bol pri realizácii k objektu pripojený stĺpikový plevienec s výplňou zo štiepaných osikových dosiek. Konštrukčne sa štalička nijak neodlišuje od historických zrubových konštrukcií v lokalite, ide o zrub z tvrdého, dubového, prípadne osikového dreva, opracovaného kresaním, prípadne štiepaním. Väzba zrubu v nárožiach je najčastejšie s prečnievajúcimi zhlaviami, no výnimočne môže ísť aj o rybinovú väzbu. Krokvový krov je osadený na krokevniciach mierne vystupujúcich z roviny steny, strecha je valbová, prípadne polovalbová, s väčšou hrebeňovou polvalbou a štítom v spodnej časti slúžiacim na nakladanie sena. Štít je otvorený, v prípade Hrušova je možné uvažovať o jeho uzavretí výpletom alebo slamenou krytinou. Krytina strechy by mala byť slamená, viazaná na kresané latovanie. Ako archaický a v teréne už málo zaznamenaný prvok je latovanie ku krokvám upevňované dubovými kolíkmi. Z dôvodu ťažkej dostupnosti a náročnej údržby bolo pri rekonštrukcii navrhnuté nahradiť pôvodnú krytinu z ražnej slamy za trvácnejšiu a dostupnejšiu trstinu, spracovanú spôsobom, aby sa čo najviac priblížila vzhľadu pôvodnej hladkej slamenej krytiny.
Realizácia uvedenej stavby je prínosom z viacerých aspektov:
-
Do krajiny hrušovských lazov sa navrátil typ objektu, ktorého posledné doklady zanikli bez akejkoľvek dokumentácie v nedávnej minulosti
-
Rekonštrukcia objektu je vzorovou ukážkou práce a postupov novo formovanej disciplíny nazvanej experimentálna etnológia. Táto by mala overovať výsledky terénnych výskumov a teoretických záverov z nich, skúmať pracovné postupy, materiálovú, časovú a logistickú náročnosť tradičných postupov, vnášať do poznávania tradičnej kultúry nové metódy dosiaľ v etnológii nevyužívané a pod.
-
Šírenie a odovzdávanie znalosti a zručnosti tradičných stavebných remesiel.
-
Propaguje hodnoty tradičného staviteľstva a spôsobu života, so zdôraznením potreby a významu ich zachovávania.
-
Hotový objekt je funkčnou a využívanou hospodárskou stavbou, ktorá slúži na uskladnenie sena na tradičnom gazdovstve prevádzkovanom občianskym združením Spolok pre autentickú krajinu. Objekt dokresľuje obraz vzorovej lazníckej usadlosti č. 305 U Vánovských, ktorú združenie spravuje.
